Korózna agresivita prostredia
Pri návrhu náterového systému je veľmi dôležité určiť podmienky, ktoré budú na daný výrobok pôsobiť. Pri určovaní korózneho prostredia je nutné zvážiť nasledujúce faktory: - vlhkosť a teplotu (prevádzkové teplotné zaťaženie a miestnu relatívnu vlhkosť) - prítomnosť a vystavenie UV žiareniu - pôsobenie chemických látok na výrobok - požiadavky na mechanickú odolnosť povrchu výrobku
V prípade zaťaženia vodou je tiež
podstatné jej zloženie (sladká, slaná, mäkká, tvrdá, obsah jemných nečistôt).
Korózna agresivita vonkajšieho prostredia bude mať vplyv na: - typ ochranného náteru - celkovú hrúbku náteru - požadovanú predúpravu povrchu pred nanášaním náteru
Majte na pamäti, že čím bude vyššia korozivita okolitého prostredia, tým dôkladnejšia musí byť predúprava
povrchu. I tá najkvalitnejšia náterová látka vám nezaručí koróznu stálosť na už skorodovanom povrchu.
Typ povrchu, ktorý má byť ošetrený ochranným náterom
Náterové systémy sú zvyčajne navrhované pre také konštrukčné materiály ako sú oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, žiarovo striekaný pozink, hliník alebo nerezová oceľ. Príprava povrchu, náterová hmota (hlavne základný náter) a celková hrúbka náteru závisí predovšetkým od konštrukčného materiálu a dĺžky požadovanej ochrany náterovým systémom.
Požadovaná životnosť náterového systému
Dobou životnosti náterového systému se rozumie čas, kedy po jeho uplynutí je nutné urobiť prvú údržbu náteru. Životnosť nie „záručná doba“. Životnosť je technický údaj, ktorý má pomôcť vlastníkovi zariadenia zostaviť plán údržby.
Typy povrchov
Všeobecne môžeme oceľový povrch pred natieraním rozdeliť do nasledujúcich kategórií:
- nenatretý oceľový povrch
- oceľový povrch ošetrený náterovým systémom, ktorý je potrebné opraviť
NENATRETÁ OCEĽOVÁ KONŠTRUKCIA
Oceľové povrchy, ktoré doteraz neboli ošetrené žiadnym ochranným náterom, môžu byť v rôznom rozsahu pokryté hrdzou, okujami alebo inými nečistotami (prach, rozpustné soli, usadeniny). Východiskový stav týchto povrchov je definovaný normou ISO 8501-1.
OCEĽOVÝ POVRCH OŠETRENÝ NÁTEROVÝM SYSTÉMOM, KTORÝ JE TREBA OPRAVIŤ
Stav existujúceho náterového systému je potrebné vyhodnotiť pomocou degradácie v súlade s normou, a to vždy pri realizácii údržby náteru. Je treba určiť, či bude nutné systém úplne odstrániť alebo či je možné ponechať časti náteru.
Okrem štandardnej ocele sa v priemysle používajú aj iné typy podkladov, neželezné materiály, ako je žiarovo pozinkovaná oceľ, hliník, dural, meď alebo vysokolegované ocele. Pri všetkých týchto materiáloch je pri príprave povrchu a pri následnom výbere náterového systému treba postupovať individuálne.
ŽIAROVO POZINKOVANÁ OCEĽ
Na pozinkovanej oceli sa vytvárajú vplyvom podnebia rôzne korózne produkty, ktoré majú rôzne zloženie a priľnavosť. Tieto produkty výrazne ovplyvňujú priľnavosť použitých náterových systémov. U náterových systémov pre nižšiu agresivitu prostredia doporučujeme použiť špeciálne reaktívne základné nátery, zaisťujúce zvýšenie adhézie náterového systému. U náterových systémov pre vyššiu agresivitu prostredia by príprava povrchu mala zahŕňať mechanizovanú prípravu, najlepšie jemné abrazívne otryskanie minerálnym abrazívom.
HLINÍK A NEREZOVÁ OCEĽ
V prípade hliníka a nerezovej ocele je treba voliť špeciálnu predúpravu povrchu a špeciálne náterové systémy.
Kompletný článok v pdf
